Sociány bedeker Bratislavy: Petržalská Nonstopka v Ovsišti/ Bratislava´s Social gourmet guide: Nonstop food in Petržalka´s Ovsište

Rozhovor s Braňom, zamestnancom Ovsišťskej Nonstopky, legendárnym 24 hodinovým bufeto - jedálenským zariadením Petržalského Ovsišťa vznikol v októbri 2014.

Ako si sa dostal do Nonstopky a prečo práve tam? Ako sa toto rozhodnutie dotklo tvojho života?

Bolo to po známosti, v čase keď som cítil, že potrebujem vyčistiť hlavu, vyjasniť si pár vecí. Nonstopka bolo presne to miesto o ktorom som si myslel, že má potenciu radikálne vyčistiť hlavu. Totiž - predtým som nič také nerobil. Som hydrogeológ. Vždy som riešil prírodu a skôr kľudný, možno až intelektuálny život. Ak to mám tvrdo povedať - do Ovsišťa som vpadol ako do bahna - bolo to zrazu niečo úplne iné. Prišiel som do kontaktu s ľudmi s akými by som za normálnych okolností nestretol. A bol som s nimi priam donútený komunikovať. Prenikol som do sveta bezdomovcov, feťákov a vôbec do sveta ľudí, ktorí sú úplne mimo bežneho života. Nonstopka pre mňa znamená tri profesie, - som farárom, psychológom a predavačom zároveň. Zmenilo to spôsob rozhodovania o mojom živote. Som tam už rok a teraz viem, že idem študovať do Škandinávie, rozhodnutie odísť do Fínska padlo práve v Ovsišti. Predtým som bol na vážkach, no po tejto skúsenosti sa to ukázalo ako nutnosť. Spoznal som tam ľudí, s ktorými do Fínska pôjdem. Na druhú stranu, premlelo sa tam aj veľa ludí, s ktorými by som sa radšej nestretol. Ale vravím - zoznámil som sa tam s celou radou fajn ľudí. Totiž to miesto má silný sociálny charakter, silný potenciál zbližovať ľudí. Vždy keď pripravujem jedlo, tak je dosť času na to aby som sa s ľudmi porozprával. Potom to nezriedka dopadne aj tak, že spolu zájdeme na pivo.

Prevádzka bufetu je 24 hodín, aké je podľa teba miesto Nonstopky v nočnom živote Petržalky?

To neviem presne povedať, pretože nie som z Petržalky, no celkom určite je centrom nočného života v Ovsišti, neviem ako je to vo vzťahu k celej Petržalke, ale keď cez týždeň okolo jednej zavrú Alfu všetko sa to melie tam. Chodia tam všetci taxikári, policajti, záchranári, proste všetci čo v noci pracujú... 

Neprekáža ti nočný režim?

Spočiatku áno, ale zvykol som si. Nepríjemné je po týždni nočných prehodenie späť na denný režim. Ale aj na toto si zvykneš. Hlavne si strážim, aby som spal osem hodín, to je skutočne dôležité.

Koľko vás v Nonstopke pracuje?

Sme tam 4 smeny. 2 nočné a 2 denné. V každej smene je jeden človek. Jedlo pripravia kuchárky a my ho potom zohrievame, žemle robíme sami podla objednávky. Úplne bežné je, že si u nás ľudia dávajú kura s ryžou o pol štvrtej ráno.

Čo povieš na vzhľad nonstopky?

Tak, vieš, vyzerá to tam tak zvláštne a zanedbane, ale jedlo je dobré a cenovo prijateľné, to ľudia vedia a myslím, že si to cenia. Ak by to tam zavreli, ľudia by prišli aj sviečky páliť. Minule prišli dvaja chlapi v oblekoch na aké by som si v Nonstopke nezarobil pomaly za rok a obaja si dali fazuľovú polievku za ktorú zaplatili asi 2,50, - v zápetí prišiel bezdomovec, ktorý ledva naškrabal drobné, dal si tú istú polievku, jedol ju rovnakým príborom a sedel pri stole hneď vedla tých biznismenov. Bol to zvláštny pohľad na dva extrémy, zároveň to ukazovalo na akúsi sociálna rovnosť, ktorú by si inde nenašiel.

Aké sú v Nonstopke naj oblúbenejšie jedlá?

V noci, hlavne v piatok sú to suverénne hambáče - (mäso žemľa cibuľa kapusta, uhorka, tatárka, kečup, horčica), cez deň tam chodí veľa robotníkov zo stavieb, tí si dajú varené jedlá podľa ponuky.  Keď to zhrniem, tak starí sa potrebujú normálne najesť a večer sú tam skôr mladí a tí si dávajú žemľe.

Ako vnímaš okolie nonstopky, je tam dom kultúry, rôzne podniky, herňa...cirkulujú v Nonstopke ľudia z týchto miest ?

Áno, a po čase som si vypestoval odhad, napríklad - človek z herne sa dá rozoznať, vidím na ňom napríklad, že prehral všetky prachy a za posledné drobné sa ide najesť. Títo ľudia z herní svojím spôsobom spomedzi ostatných vytŕčajú. Zamestnanca domu kultúry, alebo človeka z nejakej firmy si tak ľahko nezaradíš. Gambleri patria medzi trojicu najvýraznejších typov – spolu s feťákmi a bezdomovcami.

Ako vyzerá tvoja bežná debata so zákazníkom?

Tak, najlepšie je to s tými čo tam chodia úplne pravidelne, s tými pokecám kým pripravím žemľu preberieme politiku, ženy, proste všetko možné čo sa deje vo svete. Som typ človeka, ktorý keď je v práci tak rieši to čo zákazník nadhodí, takže výber témy nechávam na nich.

Ako sa to dá všetko vydržat?

Ľudia ako ty vnímajú Nonstopku iba s pohľadu krátkeho času, ktorý tam strávia, ja zažijem plných 12 hodín služby - prechádzam od tých najjednoduchších tém až napríklad po situáciu, keď príde týpek a spýta sa ma: „veríš v boha?“, - to ma vytrhne zo stereotypu - pretože doslova 5 minút predtým tam boli dvaja chlapci, ktorý vyslovene hľadali možnosť do niekoho si udrieť  a vytvárali napätú agresívnu situáciu – vtedy ti "to" dôjde, - že za tých dvanásť hodín nikdy dopredu nevieš čo čakať a nikdy nevieš čo všetko sa môže i za posledných 5 minút šichty zomlieť.

Myslíš si, že Ovsišťské námestie a priestor Nonstopky je vo svojej podstate nebezpečné miesto? Riešil si aj ty nejaké konflikty?

Osobne si myslím, že keby sa alkohol vynašiel teraz, - tak je to zakázaná látka. Je tu vidieť, ako niektorých ľudí mení na agresívne zvieratá. Najhoršie je to cez víkendy. Poviem ti na rovinu, že každý jeden víkend, ktorý som odrobil boli medzi ľudmi minimálne aspoň slovné potýčky. – Napríklad: bavia sa dvaja pri stole, jeden ide von, aby si zapálil, druhý si objedná hambáč, zrazu ten čo je vonku zakričí – „Poď do p...!“ - na toho svojho kamaráta. Moja reakcia od baru je že: „To sa s kým rozprávaš?!“ a on mi na to povie – „To som hovoril kamošovi.“ Poviem mu –„ Tak váž slová.“

- Zo skúsenosti viem, že situácie treba riešiť proaktívne. Ale niekedy sa konfliktu medzi ľudmi nedá zabrániť a končí to fyzickými bitkami, ktoré sa však už odohrávajú vonku. Respektívne v Petržalskej pivárni za rohom.

Videl som tu štyri bitky, najhoršie bolo, keď mi chlapa prehodili cez sklo do vnútra, vtedy to riešili aj policajti.

Čo sa týka Nonstopky, ako nebezpečného miesta a nebezpečia pre mňa za pultom, snážím sa oddeliť od toho čo je vonku. Je asi pravda, že k niečomu môže dôjsť aj vo vnútri, no nemám však pocit, že by tam niekto niekedy útočil na nevinného človeka, skôr dochádza ku konfliktom medzi ľudmi čo majú vypité, medzi partiami. Jedine, že by niekto vyrýval do niekoho na zastávke. Ale toho som nikdy nebol svedkom. Konflikt prebieha medzi ľudmi, ktorý sú jedni horší ako druhý - tí sa tam akoby nájdu.

Ako rýchlo si si na podmienky v Nonstopke zvykol?

Pomerne rýchlo, asi to bude mojou povahou. Sú tu kolegovia, ktorí tam už pracujú oveľa dlhšie a veľa ľudí ich tam z nejakého dôvodu nemá rado. Ja so to od začiatku bral tak, že chcem mať čo najkľudnejšie nočné a tomu som prispôsobil svoje správanie. Fakt je, že si ma štamgasti zo začiatku oklepávali. Ten podnik je zvláštny práve v tom, že keby miestni prišli do McDonaldu, vedeli by, že sú v cudzom mieste, ale v Nonstopke majú pocit, akoby sa prišli najesť do vlastnej obývačky. To čo si miestny dovolia v Nonstopke by si nemohli dovoliť nikde inde v meste. – Je to ich teritórium.- Toto je môj byt, toto môj odpadkový kôš a toto je môj Nonstop a možno ešte nejaká tá moja krčma za rohom. - Ale keď už idem do mesta – nie som vo svojom teritóriu a správam sa tam inak, musím viac akceptovať  prostredie.

A keďže som to ja, kto pracuje v Nonstopke musím akceptovať ich osobnosťi. Keď som tam bol nový, cítil som sa tak, ako sa môže cítiť podnájomník v byte, ktorý zdieľa s ďalšími už zabývanými ľudmi. Napokon som tam dobre zapadol. Teraz, keď idem po Ovsišti, tak sa s každým zdravím, všetci už vedia, že robím dobré hambáče a že odo mňa môžu čakať pozitívne jednanie.

Vďaka za rozhovor

Rado sa stalo.

Rozhovor s Braňom, vtedy zamestnancom Ovsišťskej Nonstopky prebehol pri pive na neutrálnej pôde Funusu pri Horskom parku 27. Septebra 2013. S Braňom už momentálne nie som v kontakte, verím, že vo Fínsku našiel spokojnosť a samých dobrých ľudí.