SOS Bratislavský hrad! - "Chceme vám ukázať čo sa na hrade udialo."

Pri ceste na zhromaždenie míňam budúci vstup do garáží z ulice Palisády.

Príchod k hradnej bráne sa vrýva do pamäti príšerným stavom chodníka.

Dňa 28. mája sa pred hradnou bránou stretli odporcovia stavby garáží. Protestno-pietne stretnutie, na ktorom obalili Žigmundovu bránu čiernou látkou, zorganizovala iniciatíva SOS Bratislavský hrad!

Ing. arch. Michal Bogár označil dianie na hrade ako "do absurdnosti dohnanú snahu budovať garáže tam, kde nepatria."

Momentka - pani so psíkmi prechádza v popredí obsadených schodov do NR SR.

Odporcovia garáží a ich jasný postoj voči konaniu NR SR.

Z pár tisíc prihlásených na Facebooku sa na pietnej akcie zúčastnil iba zlomok. Organizátori akcie po skončení neskrývali sklamanie z nízkej účasti. Skonštatovali však, že v porovnaní s účasťou na akcií, keď stavali "živú reťaz" je účasť z tohto dňa lepším výsledkom. Z pódia zazneli výčitky voči svedomiu národa, ktorý dokáže v tisícoch vítať hokejistov, ale kultúrne problémy nepovažuje za dostatočný motív prečo prísť do ulíc.

 Dôvody prečo je výstavba garáží na hrade omyl z pódia účastníkom prezentuje predseda Komory reštaurátorov Mgr. art. Juraj Puškár. Podľa vyjadrenia Juraja Puškára "nálezy prepisujú dejiny nášho územia a dejiny Strednej Európy."

"Ja nechcem garáže!"

Národne naladená účastníčka "pietneho protestu".

Účastníci sa zhromaždili v priestore medzi Žigmundovou bránou a budovou NR SR.

Z pódia k davu hovorí Monika Kozelová.

Spred Žigmundovej brány sa organizátori iniciatívy SOS Bratislavský hrad presunuli do komornejšieho prítmia neďalekej kaviarne Schertz. Tu účastníkov čakala podrobnejšia prezentácia s výkladom zakončená debatou. Na snímke Monika Kozelová, ktorá otvára druhú časť "pietneho stretnutia" v café Schertz.

Juraj Puškár prezentuje nálezy monumentálnej barbarsko-rímskej akropolis z prvého storočia nášho letopočtu: "Na hradnom kopci sa preukázateľne nachádzala akropola keltsko-rímskeho mesta."

Mieru poškodenia nálezov a architektonický návrh garáží ostro preveril vstup Ing. arch. Michala Bogára. Podľa jeho vyjadrenia "takto znehodnotený súbor pamiatok už nie je možné zapísať do zoznamu pamiatok UNESCO."

Ing. arch. Michal Bogár poukazuje na kolíziu nálezu s plánovaným až 4 metre vysokým múrom atrapy tereziánskej záhrady.

Ing. arch. Michal Bogár ukazuje, ako sa aktuálny projekt repliky tereziánskej záhrady podpíše na možnosti prezentácie nálezov pre návštevníkov hradu - kvôli výstavbe nezmyselného 3,5 až 4 metre vysokého múru nad úrovňou dnešného terénu sa budú návštevníci môcť na nález Rím II pozrieť iba z diaľky, alebo sa k nemu predierať a krčiť v priestore o výške 1,3 m.

Ing. arch. Michal Bogár ukazuje konfrontáciu nálezu Rím VII s tunelom do garáží. Tu došlo k vážnemu poškodeniu nálezu.

Ing. arch Michal Bogár ukazuje konfrontáciu nálezu Rím VII s tunelom do garáží. Tu došlo k vážnemu poškodeniu nálezu.

Napriek snahe zachovať si racionálne zmýšľanie je celá udalosť presýtená emóciou zúfalstva a absurdity. Z radov zúčastnených sa ozýva aj hlas, ktorý organizátorom vyčíta, že pre záchranu nálezov nespravili všetko. Organizátori sa razom ohradzujú a s pocitom spravodlivého rozhorčenia vymenúvajú osobné i profesijné príkoria, ktoré sa u nás snúbia s prácou na záchrane kultúrneho dedičstva - prítomní ľudia môžu mať pocit, že ich gniavi nejaká mocná temná ruka.

Podľa Moniky Kozelovej je azda poslednou skutočnou šancou na priaznivý vývoj konfliktu kultúrne dedičstvo verzus finančné prospechy postoj prezidenta SR Andreja Kisku, ktorému poslali výzvu na preverenie situácie a zaujatie stanoviska. Na prezidentovo stanovisko teraz trpezlivo čakajú. 

Odkaz na facebookovú stránku iniciatívy  SOS Bratislavský hrad!, kde nájdete viac aktuálnych informácií:

https://www.facebook.com/groups/1596540680577309/